Marek Horňanský psychológ

Rakúsky psychiater Viktor E.Frankl raz vo Varšave začal jednu konferenciu za prítomnosti členov  psychiatrickej spoločnosti výstižným vyjadrením: ,Každá epocha má svoju neurózu a každá epocha si vyžaduje vlastnú psychoterapiu …“. Ide o stručnú formuláciu ktorá nestratila svoju aktuálnosť a hodí sa perfektne k dobe, ktorú prežívame. Logoterapia, známa aj ako „tretia viedenská škola psychoterapie“, stavia na presvedčení, že základnou hybnou silou človeka nie je túžba po slasti (ako tvrdil Freud) ani vôľa k moci (ako veril Adler), ale vôľa k zmyslu.

Viktor Frankl, ktorý spoločne so svojou rodinou bol v roku 1942 deportovaný do koncentračního tábora, tak nehovoril o zmysle života ako o abstraktnom pojme …ale ako o konkrétnej, osobnej výzve, ktorú má každý z nás objaviť a naplniť. A to aj v utrpení. Predstavme si klienta ktorý prichádza do psychologickej poradne. Napriek tomu, že má stabilnú prácu, rodinu a zdravie …cíti sa prázdny, bez energie a motivácie. „Všetko robím správne, ale nič ma už neteší…“ hovorí. V rozhovore sa ukazuje, že život tohoto člověka je plný povinností, no chýba mu osobný zmysel. Niečo, čo by ho presahovalo, čo by mu dávalo pocit naplnenia. Logoterapia v praxi v takomto prípade neponúka rýchle riešenia, ale pozýva k hľadaniu odpovedí na otázky typu Čo je pre mňa v živote naozaj důležité ? Čo ma presahuje ? Aký odkaz chcem po sebe zanechať ?“ A práve v tomto hľadaní sa začína u člověka proces uzdravovania.

„Zmysel nemožno človeku dať, musí ho nájsť sám ..“  Viktor E. Frankl

Podľa Viktora Emanuela Frankla ľudská vôľa a zmysel života je najväčšou hybnou silou a motiváciou, ktorá pomáha človeku v prekonaní prekážok, ktoré bežne nie je schopný prekonať. Viktor Frankl, ktorý prežil väzenie v koncentračnom tábore, kde pozorovaním zistil, že ľudia, ktorí mali nejakú úlohu a cieľ, boli odolnejší a schopnejší prežiť. Frankl často citoval nemeckého filozofa Nietzscheho podľa ktorého „Ten, kto má prečo žiť, dokáže žiť takmer za každých okolností.“ Ústredným pojmom jeho terapie je vôľa k zmyslu …že život má zmysel. Podstatné je pritom čo človek už dokázal a čo ešte túži dokázať, vlastne čím človek je a čím by sa mal stať.

Človek by si mal preto vytýčiť ciele, ktoré v živote chce dosiahnuť. Vytýčením cieľov môže nájsť človek zmysel života. Ak má pred sebou ciele, život má zmysel za každých okolností, či je to vážne ochorenie, životná kríza, zmenený zdravotný stav alebo niečo iné. V prípade, že táto potreba zostáva nenaplnená vznikajú psychické, somatické a sociálne problémy.  Zmysel, podľa V. Frankla človek nachádza predovšetkým uskutočňovaním hodnôt. Tieto hodnoty delí na hodnoty tvorivé (najčastejšie sa realizujú prácou). Možno ich charakterizovať aktivitami, ktoré pretvárajú vnútorný svet. Ďalej hodnoty zážitkové, ktoré sa realizujú skôr v prijímaní vnútorného sveta. Jedná sa o prežitok spojený s vnímaním prírody, umení, vzťahu. A hodnoty postojové, ktoré sa realizujú v osudových situáciách, ktoré nie sú ovplyvniteľné.

Základnou metódou logoterapie je sokratovský rozhovor. Rozhovor formou otázok kde je klient vedený k premýšľaniu a prijatiu vlastného života a zodpovednosti ako úlohy. Ďalšou logoterapeutickou technikou je paradoxná intencia, ktorá rozvíja schopnosť sebadištancie a sebatranscendencie. Je založená na liečivom vplyve aktívneho priania obávanej udalosti. Má vždy byť formulovaná humorne. Ďalšou podstatnou tézou logoterapeutickej techniky je dereflexia, ktorá znamená, že za šťastím sa nedá ísť, šťastie prichádza samo. Posledná z používaných techník je prevedenie problému na spoločného menovateľa. Komplikovaná voľba môže byť takýmto spôsobom redukovaná napr. na otázku straty zmyslu života.

„Ten, kto vie prečo žiť, dokáže zniesť takmer akékoľvek ako …“  Viktor E. Frankl

Logoterapia nám pripomína, že aj v tých najtemnejších chvíľach života existuje možnosť nájsť zmysel – nie ako hotovú odpoveď, ale ako výzvu k hľadaniu. Viktor Frankl nás učí, že človek môže prežiť takmer čokoľvek, ak vie, prečo žije. V dobe, keď sa mnohí cítia stratení v rýchlom tempe života, v tlaku výkonu či v osamelosti, sa logoterapia stáva aktuálnejšou než kedykoľvek predtým. Príbehy mnohých klientov v psychologickej praxi poukazujú na to, že strata zmyslu u člověka nemusí byť dramatická ani nápadná. Môže sa vkradnúť potichu, ako únava, apatia, či pocit, že „nič nemá cenu“. No práve tieto pocity sú často pozvánkou k hlbšiemu sebapoznaniu. V terapeutickom procese sa týto klienti učia vnímať svoje hodnoty, objavuje, čo ich napĺňa, a nachádzajú nové spôsoby, ako žiť zmysluplne. Nie pre výkon v práci, ale pre vnútorné naplnenie.

Logoterapia neponúka jednoduché recepty, ale poskytuje istý rámec. Priestor v ktorom sa človek môže zorientovať. Učí nás, že zmysel nie je niečo, čo nám má byť dané zvonka, ale niečo, čo môžeme objaviť v práci, vo vzťahoch, v utrpení, v láske, vo vlastním živote. A práve táto schopnosť nachádzať zmysel je tým, čo robí človeka človekom. Možno je teda najvyšší čas položiť si otázku: Aký je môj zmysel ? A možno práve v tejto otázke začína odpoveď 🙂

📚 Marek Horňanský psycholog Ψ autor sa aktívne venuje poradenskej a terapeutickej praxi a vzdelávacím projektom zameraným na podporu duševného zdravia. Článok je výsledkom profesijného skúmania a spracovania zdrojov s cieľom poskytnúť hodnotný pohľad na danú problematiku. V prípade otázok alebo záujmu o ďalšie informácie je možné autora kontaktovať online: psycholog.hornansky@gmail.com  Pri tvorbe článku bola použitá literatúra: Russell J., Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook (UK Cambridge University Press, 2022, ISBN 1009152483), Nolen-Hoeksema S., Atkinson and Hilgard’s Introduction to 2014, ISBN 1408044102) a Geiser J., Lehrbuch Allgemeine Psychologie (Outlook Verlag, 2024, ISBN 3368659308)