Keď sa povie hraničná porucha osobnosti (HPO), angl. Borderline Personality Disorder (BPD), mnohým ľuďom sa vynoria protichodné obrazy. Pre niekoho ide o nepochopiteľnú diagnózu z učebníc psychológie. Pre iného o nálepku, ktorá vyvoláva strach, predsudky či pocit beznádeje. V bežnej reči sa s ňou spájajú silné emócie, dramatické vzťahy a chaotické správanie. Z profesionálneho pohľadu psychológa a terapeuta je však hraničná porucha osobnosti predovšetkým príbehom konkrétneho človeka. Príbehom intenzívnych emócií, hlbokých vzťahových zranení, hľadania vlastnej identity a neustálej snahy nájsť stabilitu v sebe aj vo svete okolo. Hraničná porucha osobnosti sa nedá zredukovať na zoznam symptómov či diagnostických kritérií. Je to skúsenosť života „na hrane“. Medzi blízkosťou a opustením, idealizáciou a sklamaním, silnou túžbou po láske a rovnako silným strachom, že o ňu človek príde.
„Emočná nestabilita nie je charakterová chyba, ale naučený spôsob prežitia …“
Ľudia s touto poruchou prežívajú emócie veľmi intenzívne, rýchlo a často bez možnosti ich včas zastaviť alebo regulovať. Smútok, hnev, radosť či strach sa môžu v priebehu niekoľkých hodín vystriedať v krajnej podobe, čo býva vyčerpávajúce nielen pre nich samotných, ale aj pre ich blízke okolie. Zároveň však ide často o ľudí s mimoriadnou citlivosťou, empatiou a hlbokou túžbou po bezpečnom a stabilnom vzťahu. V terapeutickej praxi som sa stretols ľuďmi, kterým bola HPO diagnostikovaná. Spomínam si napr. na klientku, ktorá na prvom sedení povedala: „…ani neviem, kým vlastne som. Jeden deň niekoho takmer milujem a na druhý ho nenávidím. A nakoniec nenávidím aj seba samú …“ Navonok pôsobila sebavedome a kompetentne, no pod týmto obrazom sa skrýval hlboký strach z opustenia a dlhoročná skúsenosť emocionálnej neistoty. Jej ťažkosti sa netýkali len partnerských vzťahov, ale aj identity, sebaobrazu a schopnosti zvládať vlastné vnútorné prežívanie.
Takéto príbehy nie sú v psychologickej praxi výnimočné a zároveň sú zakaždým jedinečné. Hraničná porucha osobnosti patrí medzi klinicky náročné duševné poruchy práve preto, že zasahuje všetky oblasti života. Od štúdia a pracovného fungovania až po rodinné, partnerské a priateľské vzťahy. Emočná nestabilita a impulzívne správanie môžu viesť k opakovaným konfliktom, strate zamestnania či prerušeniu vzťahov. Často sa k nej pridružujú ďalšie psychické ťažkosti, ako sú depresívne a úzkostné poruchy, poruchy príjmu potravy, závislosti alebo posttraumatické symptómy. Medzinárodné klasifikácie duševných porúch, ako aj odborné inštitúcie vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie a Americkej psychiatrickej asociácie, ju zaraďujú medzi poruchy osobnosti práve preto, že ide o dlhodobo narušené vzorce prežívania, myslenia a správania, ktoré majú výrazný dopad na každodenné fungovanie človeka.
Jedným z určujúcich rysov ľudí s hraničnou poruchou osobnosti je mimoriadne silná túžba po blízkosti a prijatí. Skoré vzťahové zranenia, nepredvídateľné alebo odmietajúce prostredie a nedostatok bezpečnej vzťahovej väzby môžu vnútri zanechať hlboký pocit prázdnoty a nenaplnenia. Tento vnútorný hlad po láske a potvrdení môže pôsobiť neukojiteľne. Vzťahy sú často idealizované, partner alebo blízka osoba je vnímaná ako niekto, kto konečne zaplní vnútornú prázdnotu a dá pocit bezpečia. Práve preto však každé, aj drobné sklamanie či náznak odmietnutia môže vyvolať extrémnu emocionálnu reakciu. Meškanie, nezodpovedaná správa či odlišný názor sa môžu prežívať ako dôkaz úplného odmietnutia a ohrozenia vzťahu. Nasledujú obranné reakcie, ktoré siahajú od stiahnutia sa a prerušenia kontaktu až po hnev, znehodnocovanie alebo náhlu nenávisť voči tej istej osobe, ktorá bola ešte nedávno idealizovaná.
Mnohí ľudia s touto duševnou poruchou trpia nestabilným sebaobrazom, nízkou sebaúctou a pocitmi hanby. Často uvádzajú, že nevedia, kým vlastne sú, čo chcú a kam smerujú, čo sa môže prejavovať aj v oblasti sexuality, hodnôt či životných cieľov. Emocionálne výkyvy bývajú výrazné a náhle, od eufórie až po hlbokú beznádej alebo intenzívny hnev. Sebapoškodzovanie, samovražedné myšlienky, impulzívne a rizikové správanie alebo únik do závislostí sú často pokusom, ako aspoň na chvíľu regulovať neznesiteľné vnútorné napätie. Navonok môžu pôsobiť charizmaticky, zaujímavo a „neprehliadnuteľne“, no v blízkych vzťahoch sú neraz vnímaní ako nestabilní, premenliví či príliš nároční. Život s človekom s hraničnou poruchou osobnosti je náročný, no prežívanie samotného človeka s touto diagnózou je často ešte ťažšie. Mnohí opisujú svoj vnútorný svet ako neustály zápas, v ktorom sa striedajú krátke obdobia úľavy s opakovanými pádmi do emočného chaosu a prázdnoty.
„Liečba nezačína zmenou správania, ale porozumením prežívaniu …“
Dobrou správou však je, že hraničná porucha osobnosti patrí medzi poruchy, pri ktorých dnes existujú účinné terapeutické prístupy. Výskumy, najmä v oblasti dialekticko-behaviorálnej terapie, ukazujú, že systematická psychoterapia môže výrazne znížiť sebapoškodzovanie, zlepšiť reguláciu emócií a kvalitu vzťahov a zvýšiť celkovú kvalitu života. Liečba je zvyčajne dlhodobá a vyžaduje trpezlivosť, spoluprácu a bezpečný terapeutický vzťah, často v kombinácii s farmakologickou podporou zameranou skôr na sprievodné symptómy než na samotnú poruchu. Aj keď sa môžu symptómy v priebehu života vracať, človek sa postupne učí s nimi pracovať zdravším a funkčnejším spôsobom. Z psychologickej perspektívy hraničná porucha osobnosti nepredstavuje charakterovú chybu ani beznádejný osud.
Predstavuje dôsledok zložitých životných skúseností, najmä v oblasti vzťahov, bezpečia a formovania identity. To, čo navonok pôsobí ako nestálosť, impulzivita či dramatickosť, je často vnútorný boj o prežitie a o zachovanie blízkosti bez straty seba samého. V praxi často vidím ľudí, ktorí prichádzajú do terapie s pocitom, že sú „príliš“. Teda napr. ríliš citliví, príliš emocionálni, príliš problémoví. Postupne však objavujú, že ich citlivosť môže byť zdrojom vnímavosti a sily, že ich emócie majú význam a že nemusia celý život žiť v extréme medzi blízkosťou a opustením. Každý malý krok k stabilite sa počíta. Za každým správaním je príbeh. A každý príbeh si zaslúži byť vypočutý s rešpektom, empatiou a nádejou.

📚 Marek Horňanský psychológ Ψ Autor sa dlhodobo venuje poradenskej a terapeutickej praxi, psychologickému vzdelávaniu a projektom podporujúcim duševné zdravie doma aj v zahraničí. Článok vznikol ako výsledok odborného štúdia, skúseností a analýzy literatúry s cieľom poskytnúť čitateľom zrozumiteľný a hodnotný pohľad na danú problematiku. V prípade otázok, spätnej väzby alebo záujmu o ďalšie informácie môžete autora kontaktovať online. Odborné zdroje: Russell, J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook (Cambridge University Press, 2022, ISBN 1009152483) Nolen-Hoeksema, S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology (2014, ISBN 1408044102) Geiser, J. Lehrbuch Allgemeine Psychologie (Outlook Verlag, 2024, ISBN 3368659308)


Celá debata | RSS tejto debaty