Marek Horňanský psychológ

Psychoterapia je dnes jedným z najdôležitejších nástrojov podpory duševného zdravia. Napriek tomu, že sa o nej čoraz viac hovorí, pre mnohých ľudí zostáva zahalená v hmle odborných výrazov, teórií a prístupov, ktoré môžu na prvý pohľad pôsobiť zložito či neuchopiteľne. Na psychoterapiu však môžeme nahliadať ako na živý, ľudský proces, ktorý sa neodohráva len v učebniciach, ale predovšetkým v reálnych životoch … ľudí mladých, starších, aj tých uprostred životnej cesty. Psychoterapia nie je „jednotná metóda“. Je to dnes pestrá paleta prístupov, ktoré vychádzajú z rôznych psychologických škôl a filozofií. Od hlbinnej psychoanalýzy, cez humanistické a existenciálne smery, až po moderné kognitívno behaviorálne techniky či integratívne prístupy. Každý z nich tak ponúka jedinečný pohľad na človeka, jeho prežívanie a možnosti zmeny. V praxi sa tieto prístupy neraz prelínajú, dopĺňajú a prispôsobujú konkrétnym potrebám klienta. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, ako tieto teórie ožívajú v terapeutickej miestnosti. Ukážeme si, že psychoterapia nie je len o technikách, ale predovšetkým o vzťahu, dôvere a ľudskosti.

„Každý človek má v sebe silu uzdraviť sa. Úlohou terapeuta je vytvoriť priestor, kde sa táto sila môže prejaviť …“ Virginia Satir

Existuje veľké množstvo definícií psychoterapie. V ich rámci sa spravidla operuje s pojmami ako je „liečenie („treatment“), duševná porucha („mental disorder“), duševná choroba („mental illness“) alebo tiež psychologické metódy („psychological methods“) a pod. Psychoterapia sa v literatúre spravidla vymedzuje ako liečba psychologickými prostriedkami. Ako liečebný postup, v ktorom sa odstraňujú poruchy a obnovuje sa stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody. V súčasnosti existuje pestrá paleta psychoterapeutických smerov a prístupov. Odborníci odhadujú, že ich je niekoľko stoviek. Líšia sa teoretickým pozadím, technikami, cieľmi aj spôsobom práce s klientom. Napriek tejto rozmanitosti väčšina vychádza z niekoľkých hlavných škôl, ktoré položili základy moderného psychoterapeutického myslenia. Psychoterapia sa dostala do širšieho povedomia najmä vďaka práci Sigmunda Freuda, rakúskeho neurológa a zakladateľa psychoanalýzy. V období 19. storočia boli ľudia trpiaci psychickými ťažkosťami často vnímaní ako nebezpeční či nepochopiteľní, a preto bývali izolovaní v psychiatrických zariadeniach, kde sa im dostávalo len obmedzenej starostlivosti, často bez skutočného porozumenia ich vnútornému svetu.

Freud priniesol revolučný koncept, teda terapiu rozhovorom, ktorá sa stala základom pre nový spôsob práce s duševným utrpením. Namiesto fyzických zásahov či izolácie začal klásť dôraz na slová, významy, sny, spomienky a nevedomé procesy, ktoré formujú naše správanie. Tvrdil, že mnohé psychické problémy majú korene v potlačených emóciách, konfliktoch z detstva či nevedomých túžbach, a že ich spracovanie môže viesť k úľave a uzdraveniu. Jeho práca zásadne ovplyvnila psychiatriu aj psychológiu. Otvorila cestu k hlbšiemu porozumeniu duševného života človeka. Freud neponúkal rýchle riešenia, ale pozýval k introspekcii, k skúmaniu vlastného vnútra. Vďaka nemu sa začalo hovoriť o psychoterapii ako o procese, v ktorom má klient možnosť bezpečne vyjadriť svoje pocity, myšlienky a obavy, a terapeut mu pomáha tieto obsahy reflektovať a spracovať.

Aj keď sa mnohé z Freudových pôvodných teórií dnes považujú za kontroverzné alebo zastarané, jeho prínos je nepopierateľný. Položil základy pre celý odbor psychoterapie, ktorý sa odvtedy rozvinul do desiatok rôznych smerov. Vďaka nemu sa duševné zdravie začalo vnímať ako oblasť, ktorá si zaslúži pozornosť, rešpekt a odbornú starostlivosť. Významným medzníkom bol aj vznik rodinnej terapie. Odborníci si začali uvedomovať, že rodina ako systém zohráva kľúčovú rolu pri vzniku aj liečbe duševných ochorení. Psychoterapia sa tak posunula od individuálneho zamerania k širšiemu pohľadu na vzťahy a dynamiku v rodine. Prijatie psychoterapie verejnosťou podporili aj legislatívne zmeny. Napríklad zákony o duševnom zdraví a vznik centier, ktoré sprístupnili psychiatrické služby aj širším vrstvám obyvateľstva. Dlhé roky totiž prevládali predsudky, ktoré spájali psychológiu a psychiatriu s „bláznami“. Trvalo desaťročia, kým sa pohľad verejnosti začal meniť k lepšiemu.

Ďalšou významnou osobnosťou bol Carl Rogers, zakladateľ na človeka zameranej psychoterapie (PCA – Person Centered Approach). Jeho prístup je nedirektívny, čo znamená, že terapeut nevedie klienta, ale vytvára bezpečné, empatické prostredie, v ktorom klient môže slobodne skúmať svoje pocity. Základom je vrelý vzťah, bezpodmienečné prijatie a aktívne načúvanie. Rogers veril, že každý človek má v sebe potenciál na zmenu, ak sa nachádza v prostredí, kde sa cíti prijatý a pochopený. Tretím významným smerom je behaviorizmus, ktorý položil základy pre kognitívno-behaviorálnu terapiu (KBT). Americký psychológ John B. Watson presadzoval, že psychológia by mala byť založená na vedeckých experimentoch. Behavioristi skúmali správanie pomocou hypotéz a experimentov, často aj na zvieratách, a snažili sa vytvoriť zákonitosti správania pomocou matematických modelov. V 50. a 60. rokoch sa tieto poznatky začali aplikovať v terapii. Vznikla KBT, ktorá pomáha ľuďom meniť nezdravé vzorce myslenia a správania prostredníctvom učenia a praktických techník.

Psychoterapia sa tak postupne stala uznávanou a vyhľadávanou formou pomoci. Nachádza uplatnenie nielen v zdravotníctve, ale aj v školstve, sociálnych službách či osobnostnom rozvoji. Jej cieľom je porozumieť duševnému životu člověka, jeho prežívaniu, správania a vzťahom. V terapii sa snažíme, so súhlasom klienta, meniť nefunkčné vzorce správania na zdravšie a želanejšie. Základným nástrojom psychoterapie je rozhovor. Ten však nie je obyčajný. Je to rozhovor vedený s citlivosťou, odbornosťou a úctou k jedinečnosti každého človeka. Psychoterapeut je kvalifikovaný odborník, ktorý vytvára bezpečný priestor pre zmenu. Psychoterapia sa zameriava na osobnosť člověka. Jeho vnútornú dynamiku, postoje, štruktúru, ako aj na jeho správanie voči sebe, druhým a svetu.

„Psychoterapia nie je o tom, aby sme ľudí opravili. Je o tom, aby sme im pomohli pochopiť, že nie sú pokazený …“ Carl Rogers

Psychoterapia je viac než len súbor techník, metód či teórií. Naopak …je to stály, živý proces, ktorý sa odohráva medzi dvoma, konkrétnymi ľuďmi. V jeho jadre stojí vzťah, dôvera a ochota pozerať sa na seba úprimne, niekedy bolestivo, ale vždy s nádejou na zmenu. Teoretické prístupy nám pomáhajú rozumieť tomu, čo sa v človeku deje, dávajú nám rámec a nástroje. No skutočná práca sa deje v tichu medzi slovami, v pohľade, v prijatí, v bezpečnom priestore, kde sa môže človek postupne otvárať. Každý terapeutický smer má svoje silné stránky, svoje obmedzenia a svoj jazyk. Nie je dôležité, či terapeut pracuje psychodynamicky, kognitívne, systemicky alebo integratívne. Dôležité je, či vie byť prítomný, citlivý a odborne zdatný. Psychoterapia nie je univerzálnym riešením na všetko, ale môže byť významnou oporou v čase krízy, hľadania, rastu či uzdravovania😊 Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:

• Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook.  UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483
  
• Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102
  
• Geiser J. Lehrbuch Allgemeine Psychologie. Outlook Verlag, 2024. ISBN 3368659308